Už vieme (bohužiaľ), aká je najhoršia reklama tohto roka!
V poslednom blogu sme písali o úžasnej reklame, ktorú nám nielen doma, ale aj vo svete urobili naši vynikajúci športovci na tohtoročnej zimnej olympiáde. Vo veľmi krátkom čase je pre nás známa aj tá najhoršia reklama tohto roka!
Zbytočná smrť dvoch ľudí, ktorí sa na Slovensku nielenže narodili, ale vyrástli, študovali, pracovali a chceli si tu vybudovať aj budúcnosť. Plánovali svadbu, chceli si založiť rodinu a priložiť ruku k dielu, aby sa im a aj ostatným v tejto krásnej krajine žilo lepšie, spravodlivejšie a bezpečnejšie. A čo sa nakoniec stalo? To vieme všetci, pretože niet u nás človeka, ktorý by o tom nevedel alebo nepočul…
Slovensko, známe na celom svete!
Takúto reklamu, akú sme si „urobili“ v posledných dňoch sme ešte nezažili. Zahviezdili sme na titulkách svetových periodík a internetových portáloch. Zaradili sme sa medzi krajiny, kde sa za slobodu slova, hovorenie vlastného názoru a poukazovanie na klamstvá, zlodejstvá a zverstvá platí najvyššia daň.
Aj keď nie som novinár, som rovnako ako vy občan, ktorý považuje za dôležité vysloviť kedykoľvek svoj názor, a to hlavne vtedy, ak ide o veci verejné. Patrím medzi niektorých, ktorí si plnia svoju občiansku povinnosť a v dobe volieb idú hodiť hlasovací lístok do urny. Aj keď je pravdou, že to býva jedna z najväčších dilem, ktoré vždy riešim a po jej vyriešení sa vždy sklamem. Nie som nikto významný. Ani tento blog nie je nijako extrémne mienkotvorný. Možno si ho prečíta len zopár ľudí. Možno ho aj tí odsúdia, skritizujú a povedia si, že aj ja som jeden z tých, ktorý si pripisuje body (aj keď neviem za čo…) Podstata toho, prečo som sa rozhodla napísať tento blog je tá, že nikto, naozaj nikto by nemal mať ostych povedať a napísať svoj názor, nech je akýkoľvek a nech je kdekoľvek!
Demokracia zomrela!
Zdroj: Facebook – Veľký protikorupčný pochod
Priznám sa, že ma politika zaujímala už odmalička, rovnako ako aj dianie v našej spoločnosti. Nikdy mi nebolo jedno, čo sa u nás deje. Ani teraz to tak nie je… Pochádzam z rodiny, kde sme sa nikdy nebáli povedať svoj názor. Mám sedem súrodencov, som z dediny, ktorá sa „pýši“ najväčšou osadou s neprispôsobivými občanmi a pochádzam z veriacej rodiny. Sociálny status ako vyšitý! Hlavne v dnešnej dobe…
Režimy sa s nami nikdy nemaznali. Moju babku, ktorá bola gréckokatolíčka a v miestnom kostole sa predmodlievala niekoľkokrát vypočúvali eštebáci. Bola natoľko odvážna a jej argumenty také silné, že sa tí poskokovia nikdy na nič nezmohli. Moji strýkovia kvôli svojej viere takisto trpeli, pracovali v baniach a boli šikanovaní. Moji súrodenci, ktorí boli vždy vyznamenaní museli chodiť na učňovky, pretože na strednú sa nedostali. Mali smolu, chodili na náboženstvo… Môj brat sa dostal do komunálnej politiky, v ktorej chcel naozaj veci systematicky a spravodlivo riešiť. Nemal šancu. Spravodlivosť sa predsa nenosí a nakoniec si z neho takmer všetci v dedine urobili srandu a považovali ho za šaška a idiota. Moja sestra? Kvôli svojmu vlastnému názoru prišla o zamestnanie iba kvôli tomu, že sa „nesprávne“ a v „nesprávnom čase“ vyjadrila k všeobecnej veci, z ktorého vyšla ako ťažká rasistka. A ja? Kvôli svojmu názoru a opovážlivosti pýtať si v práci vyšší plat, dostať ho riadne na výplatnej páske alebo domáhať sa dôstojných pracovných podmienok, som vždy vyšla ako tá „drzá“ a „opovážlivá“. A to sme, drahí priatelia, v 21. storočí!
Možno čítate tieto riadky a pýtate sa, načo je tento môj výlev dobrý? Možno na „pustenie ventilu“, možno na „moje zviditeľnenie“ a možno na poukázanie toho, že demokracia a spravodlivosť zomierajú už v nás, v našich rodinách, práci, škole, áno aj v kostole, cirkvi, v spoločenstvách, na obecných a mestských úradoch…a o vyšších kruhoch, vláde, politike ani nehovoriac. Je to neskutočne smutné. Ale je to tvrdá realita, ktorá len potvrdzuje, že demokracia zomiera, ak už nezomrela…
Aj negatívna reklama je reklama?
Nechcem moralizovať ani poučovať, sama si niekedy so sebou neviem rady. Ale jedno viem určite. Nikdy by sme sa nemali báť povedať, čo si myslíme. Nikdy by sme sa nemali hanbiť za to, odkiaľ pochádzame. Nikdy by sme nemali zaprieť, že sme napríklad veriaci. Nemali by sme utajovať našu politickú orientáciu. Nikdy by sme nemali dopustiť, aby sme zapreli spravodlivosť len preto, aby sme sa obohatili. Veď načo aj! Sami dobre vieme, že každá pravda skôr či neskôr vyjde na povrch. Že rýchlo a nekalo nadobudnuté peniaze nebudú nikdy čisté a nikdy kvôli nim nebudeme šťastní. Že päť minút slávy, pre ktorých zabijeme svoju česť vždy budú trvať iba päť minút! A že môžeme oklamať celý svet, ututlať každý náš hriech, ale seba a svoje svedomie neoklameme. Možno ho budeme presviedčať o nepravde, ale nikdy ho neoklameme…
Hovorí sa, že každá reklama, aj tá negatívna, je reklama. Ale táto, ktorá sa stala minulý týždeň je tá najhoršia! Zviditeľnili sme sa naozaj hnusným spôsobom. Prvýkrát vo svojom živote sa hanbím za to, že som občanom takéhoto zhumpľovaného štátu… Je mi to ľúto, no moja naivita tam niekde v kútiku duše tlie a dáva mi nádej, že svitne na lepšie časy.
Lenže bez nášho názoru a hovorenia pravdy nemáme šancu!
R.I.P. – J.K. + M.K. + demokracia
O autorovi...
Mgr. Helena Marciňáková
Kreatívna marketérka
„Vy viete čo predať, my vieme ako (sa) predať.“
O autorovi...
Mgr. Helena Marciňáková
Kreatívna marketérka
Milujem marketing! Som tu pre vás aby som vám pomohla vyriešiť vaše marketingové a reklamné otázky.
„Vy viete čo predať, my vieme ako (sa) predať.“