Kto je bez viny, nech hodí dlažobnou kockou!

Položme si ruku na srdce. Kto je bez viny? Neprispeli sme aj my svojou „troškou“ do stavby chodníka nášho systému?

Možno si poviete, že idem opäť moralizovať alebo nebodaj vylievať si svoje srdce. No aj keby, toto je miesto, kde si to môžem dovoliť a keď sa to niekomu nepáči, nech jednoducho nečíta. Veď žijeme v demokracii…

Sled posledných udalostí nenechal nikoho chladným. Ani u nás doma ani vo svete. V piatok som sa aj ja zúčastnila pochodu „Postavme sa za slušné Slovensko“, bola som v Prešove. A v nedeľu som bola na koncerte venovanému Martine a Jánovi. Som rada, že som tam mohla byť a že som mohla vyjadriť svoj postoj, názor a myšlienku, že mi nie je jedno kde a ako žijem.

Ako som na tom ja?

Len nedávno som začala podnikať. Staviam sa na vlastné nohy. Aj keď to nie je jednoduché (a dobré veci by ani nikdy jednoduché nemali byť) rozhodla som sa ísť do toho a namiesto reptania urobiť niečo, čo by ma mohlo urobiť spokojnejšou, slobodnejšou a finančne nezávislejšou.

Mám povesť „drzej“, ktorá v správnom čase povedala svoj názor aj za cenu protiútoku alebo znevýhodnenia. Aj sa posťažujem, aj mi niekedy príde vhod ak ma niekto poľutuje… Taká som. Taká budem! Ale jedno viem určite, aspoň som niečo urobila pre to, aby mi bolo lepšie.

S myšlienkou podnikania som sa pohrávala už dávnejšie, ale bála som sa do toho ísť. Po nejakom čase som sekla s prácou, išla som na úrad práce „užiť“ si podporu v nezamestnanosti s vyhliadkou, že požiadam o príspevok na podnikanie a začnem budovať svoju vlastnú firmu. Aj sa tak stalo, v júni som začala vybavovať veci okolo dotácie a „už“ v októbri som si mohla založiť živnosť. Peniažky z úradu práce mi pípli v novembri. Začala som nakupovať veci potrebné na podnikanie, ktoré som samozrejme mala uvedené v schválenom podnikateľskom zámere.

Musím sa priznať, že som sa stretla s viacerými názormi z okolia, ktoré sa ma pýtali, či chcem naozaj všetko kúpiť legálne tak, ako mám v pláne a aby to bolo s kostolným poriadkom. Pre konflikt záujmov som síce nemohla „kšeftovať“ s rodinnými príslušníkmi, no so známymi a priateľmi áno. Aj teraz, keď som požiadala o zmenu v podnikateľskom zámere som nachvíľu špekulovala, či by som predsa len nejak neobišla pravidlá a celé to využila vo svoj prospech. Ale nie! Nevyužijem pretože začať musím od seba. Začať treba pri maličkostiach, lebo ak sa pri malom poľaví pri veľkom to už problém nebude. Teda aspoň navonok nie.

Kto je bez viny? Nastavme si zrkadlo…

Vo svojom prvom blogu som písala na tému „Zodpovedné podnikanie. Alebo existuje ešte biznis s chrbtovou kosťou?“ V ňom som, okrem iného spomínala filozofiu môjho podnikania, že by som chcela podnikať poctivo, podľa pravidiel a tak, aby som sa vždy mohla pozrieť do zrkadla.

Každý z nás je iba človek, každý z nás vie padnúť, málokto vstať a iba niekto vie vstať s pokorou. Ak hovoríme o korupcii, rodinkárstve, zaujatosti, klientelizme, klamaní alebo kradnutí, môžeme z tohto zoznamu vyškrtnúť aj seba? Kto je bez viny? Či to všetko nezačína tak, že z pokladne vytrhneme najprv každý druhý, potom každý tretí bloček? Či jednému zákazníkovi vystavíme faktúru a tomu druhému nie, aby sme nemuseli platiť daň a potom nebodaj vyššie odvody? Alebo ak ideme k lekárovi, na prijímačky alebo na nejaký úrad, nepribalíme si kávu, fľašu, bonboniéru alebo obálku len aby sme boli uprednostnení? Alebo ak ideme s autom na STK, nenecháme na sedadle zo desať-dvadsať eur, len aby sme prešli kontrolou?

Sú to maličkosti, ktoré robia viacerí a sú už „bežné“, no možno si neuvedomujeme, že toto je presne ten začiatok hniloby nášho systému. Bohužiaľ nielen u nás, ale takmer všade.

Ak sme si „zvykli“ na takéto počiny, možno práve dnes je ten správny čas seknúť s tým! Nevyhovárať sa na to, „že aj ostatní to tak robia“. To, čo robia ostatní nevieme ovplyvniť, alebo možno vieme len sčasti. Určite však dokážeme ovplyvniť seba a svoje správanie. Ak máme niečo za ušami, ospravedlňme sa, nahraďme škodu, oľutujme a začnime odznova a už dnes!

Možno si niekto z vás povie: „A čo ona vie? Teraz je na začiatku, tak má veľké oči! Je naivná, ale v živote to chodí inak!“ Áno, možno máte pravdu, možno aj ja niekedy spadnem do mláky, ktorá sa časom stane bahnom. Ale ja takto nechcem skončiť. Chcem byť príkladom, hlavne sama sebe. Určite sa dá žiť aj bez podrazov, veľakrát takých, ktoré páchame sami na sebe.

Čo myslíte, dá sa to? Ak dokážeme zmeniť aspoň kúsok seba, môžeme sa mať lepšie? Ak nebudeme ticho a budeme nahlas hovoriť o nespravodlivosti, pomôže to? Máme šancu zmeniť svet ak zmeníme seba? Odpovedzme si sami…

PS: Tento blog som napísala z vlastného presvedčenia a z osobných dôvodov. Aj keď som bola dvakrát na študentskom pobyte v USA, písala som ho na Slovensku a so známym filantropom G. S. nemám nič spoločné. Nie som členom žiadnej politickej strany a ani ma žiadna z nich neplatí.